Ako som sa naučila hrať na gitare
Zobrať gitaru na čunder, opekačku, či akékoľvek stretnutie a vedieť si zahrať a zaspievať s priateľmi. To je veru parádna predstava, však? Ako sa však naučiť hrať na gitare a premeniť sen na skutočnosť? Dá sa to vôbec, aj keď nám už nie je …násť? V článku sa chcem s vami podeliť o moju osobnú skúsenosť a inšpirovať vás.
Prvotné nadšenie a vôľa venovať sa cvičeniu gitary mi zvyčajne vydržalo tak dva týždne.
Prvý krok nestačí
Asi poznáte ten pocit, keď sa pre niečo nadchnete. Neviete sa dočkať, kedy začnete, alebo skôr neviete sa dočkať už samotného výsledku. Chceme všetko rýchlo a hneď. Hm, lenže ono to chce nejaký čas a keby len to. Vyžaduje si to od nás aktivitu, pravidelnosť a vytrvalosť. Ako to zvládnuť a udržať si nadšenie?
Rozdielny motív prináša rozdielny výsledok
Prvotné nadšenie a vôľa venovať sa cvičeniu gitary mi zvyčajne vydržalo tak dva týždne… Aj preto som sa na nej začínala učiť hrať sedemkrát. Áno, správne čítate. Sedemkrát.
Rozhodne už pri „tréningu“ nemám v hlave to, že sa niekedy budem sprevádzať na pódiu, a tak sa musím dostať k nejakému perfektnému výkonu.
Moji sabotéri hrania na gitare
Motív pochádzal z rozumu. Vravela som si, že hrať na gitare bude dobré, pretože ju na vystúpenie či medzi priateľov vezmem ľahšie ako klavír. Alebo, že budem ako speváčka slobodnejšia, budem sa vedieť sprevádzať sama na gitare a nebudem tak závislá od nejakého muzikanta. Musím sa priznať, že som preto mnohým spevákom – gitaristom závidela.
Fixovala som sa na výsledok. Nemala som preto dostatok trpezlivosti preklenúť obdobie, keď to ešte nejde a keď hra ešte bolí, najmä preto, že si ešte brušká prstov nezvykli.
Prestala som riešiť, ako dobre mi to ide. Skrátka hrám.
Nemala som dobrý systém cvičenia. Skákala som z jednej piesne na druhú, a tak som sa musela učiť veľa nových akordov naraz. Je len logické, že som ich teda nevedela dostatočne rýchlo prehadzovať. Príliš skoro som sa púšťala do ťažších akordov, nedarilo sa mi ich dobre stláčať (najmä bare akordy). Keďže mi to kvôli týmto dôvodom príliš nešlo, frustrovalo ma to a nakoniec demotivovalo. Moja krásna gitarka, tak zostala aj rok nedotknutá…
Vďaka čomu som sa naučila hrať na gitare
Motív pochádzal zo srdca. V lete 2021 som sa zoznámila s lektorom osobnostného rozvoja Milanom Surgošom a pesničkárom Janom Smolíkom. Obaja hrajú na gitaru. Janko hlavne svoje autorské piesne, ale Milan hrá všetko, čo ho baví a robí mu radosť. A práve on ma nesmierne inšpiroval k tomu, aby som sa opäť vrátila ku gitare. Hral a spieval skoro stále a skoro všade. Nie je profesionálnym muzikantom, robí to len pre svoju radosť a to jeho nadšenie z hrania a spievania je úžasne nákazlivé. Nerieši to, ako dobre hrá, ale unáša sa detskou radosťou z činnosti samotnej. Vlastne sa hrá. Presne ako to dieťa. S chalanmi sme robili nádherný projekt Viac ako len KONCERT V KRUHU a vďaka tomu som bola v ich blízkosti veľmi intenzívne celé leto. Dosť času na to, aby ma touto radosťou z hry na gitaru nakazili.
Po necelých štyroch mesiacoch som už hrala na koncerte pieseň, ktorú som zložila na gitare – Zaspievaj si so mnou.
Získala som dobrý systém cvičenia. Ten mi ukázal môj učiteľ – lektor gitary Martin Gábor. Zo začiatku mi dával piesne len v jednej tónine. To znamená, že už pri štyroch akordoch, som si vedela veľmi skoro zahrať veľa piesní. Vďaka tomu som sa cítila dobre, motivovalo ma to a inšpirovalo k tréningu.
Nefixujem sa na výsledok. Hrám sa. Vďaka tomuto si teraz užívam samotnú cestu. Neberiem to ako tréning hry na gitare, ale ako činnosť, ktorá ma sprítomňuje, teší a nabíja energiou. Rozhodne už pri „tréningu“ nemám v hlave to, že sa niekedy budem sprevádzať na pódiu, a tak sa musím dostať k nejakému perfektnému výkonu.
Už nie som perfekcionistka. Prestala som riešiť, ako dobre mi to ide. Skrátka hrám a len do momentu, pokiaľ ma to ešte baví. Keď už cítim, že by som na seba tlačila, radšej gitaru odložím a vrátim sa k hre, keď ma znova zavolá.
Mám pre vás jeden skvelý tip. Nečakajte, kým vám to pôjde perfektne, ale zoberte gitaru na stretnutie s priateľmi, alebo ju chyťte, keď k vám prídu na návštevu a zahrajte im, čo viete. Rozdajte im texty a nech si k tomu s vami zaspievajú. Úplne najlepšie by bolo, ak by ste sa vedeli pripojiť k niekomu, kto vie hrať lepšie, ako vy. Potiahne vás, trošku sa pri ňom schováte, ale už budete hrať. Ja som si takto prvýkrát zahrala s priateľmi po pár týždňoch a po necelých štyroch mesiacoch som už hrala na koncerte pieseň, ktorú som zložila na gitare – Zaspievaj si so mnou. A áno, nebolo to perfektné…
Zahrajme si spolu
Áno, myslím to vážne! Ani neviete, aká by som bola šťastná, keby ste si na môj najbližší koncert (Viac ako len koncert) priniesli gitaru a spoločne sme si zahrali a zaspievali! Bola by to pre mňa tá najlepšia odozva na tento môj článok. Aj keď sa, samozrejme, poteším aj vašim komentárom a zdieľaniam. Ak hľadáte lektora, ktorý vás prevedie vašou cestou hry na gitare, určite kontaktujte Martina Gábora. Vrelo vám ho odporúčam. S jeho láskavým prístupom a efektívnou metodikou vás hra na gitare bude baviť. A to je predsa to najdôležitejšie!
